MILOSTNA povedz mi ci ma lubis povedz to jemnym pohladom a s citlivym ohladom pristup ku mne v snovych satach otvor ma svojim zlatym klucom vyber zo mna prapodstatu daj nech z tvojich oci lucom precitam si vlastnu krasu bo uzavreli predo mnou skorsie ju do trinastej komnaty priznam sa byva mi najhorsie ked vlastnosrdcne najdenu ju stratim bud prosim ku mne zhovievava a pomoz mi najst v sebe vecno nech obaja zakusime slasti z naplnenia dusi nekonecnom. O JADRE ako take male mravce trapime sa so slamkou aj tak nevidiac spolocne dielo odchadzame bez odmeny posunut nieco dalsim potomkom o tom je to cele jadro? napredovat do neznama ako slepe stado za plnym vedrom? ludstvo sialene tuzbou po pokroku vraza dyku moralke do boku prikraslilo jej trochu tvar aby sa "obcan" na co pozerat mal hrstka mocnych s nohou na plyne ospravedlnuje svoje preslapy nevinne "v zaujme vseobecneho blaha" ospravedlnuje si skutky vraha vraha starcov,chorych,nemluvniat otrokara chudobnych narodov netuzim po takom svete viac kde si vnucovanym blahobytom zakryvam oci pred krutou pravdou... MOJA MUDROST neviem odkial prisla ku mne a poklepala ma po pleci vraviac"ahoj andrej" a "uz vidis co je vo veci" obratim sa ku nej a tvar neprezradila mi vela az na to ze asi nemam pred sebou nepriatela skumal som ju celu vecnost az to chuda nevydrzala rozosmiala sa z plnych pluc kym sa do zoznamenia dala zacala"ja som tvoja mudrost a prisla som na skok za tebou uz nemozem sa divat ako palis mosty za sebou... utekas pred svojim tienom ake hlupe od teba prijmi ho ako dar odo mna a vrat sa naspat do seba" "No ako?pytam sa zronene ved po inom teraz netuzim?" "odpoved najdes v ozvene ktora inym nesluzi" "vidis?nerozumies tomu lebo som s tebou len chvilku ak chces sprav mi v sebe miesto pochopis moj princip vcelku" otazka je uz len na mne bije sa vo mne zvedavost a strach mam odpovedat kladne? ved vkladam tym do stavky vlastny prach! "vsak nech ten zivot za cosi stoji, ale vazne potom bude? ja viem o tom rozhoduje ten na poslednom sude prijimam,vsetko prijimam nech sa so mnou cokolvek stane nechcem na konci vekov vratit prazdnu hlavu,srdce,dlane..." TEBE chyba mi tvoja dobrota po sebeckych tyzdnoch vikendoch nudnych sobotach hladam tvoj laskavy usmev v prazdnych slovach myslienkach vetach,ked sa preberiem ci usnem chcel by som pocut tvoj vyskavy smiech ja viem po tom vsetkom blazon som-nech. neubranim sa sppomienkam na teba vzdy ked si tvoju pasku pustim,ani s toudym(slonik)sa spat neda (P.S.:stazoval sa mi ze sa spotil a potreboval by znova navonat) Uz nezacitim nikdy tvoju vznesenu vonu? este raz by som si chcel zaskocit po nu nech do konca zivota zapamatam si tvoju vznesenu dusu nadhernu tvar,vlasy nech nikdy nezabudnem na tvoj parfem ktory ta robil podobnou harfe. Ano na harfu sa podobas sama si nastrojom aj na sebe hras a privadzas ludi k uzasu no len tych co su schopni uzasnut nad tvojou melodiou zivota... chyba mi kombinacia mojich oblubenych voni a teba, chyba mi jeden anjel z neba, tuzim po dvoch vystretych dlaniach, chcem v nich premenit sa na prach, prahnem po zivej vode pre dusu, prec z tohto vyhnanstva-chcem uz ujst. dockam sa? mam pred sebou vela striech panelaky domy stromy uz len cakam kedy sneh tu bezutesnost nezaplni nech uz skonci to farebne no smutne daco v nas i vonku nech prava ta jesen zivota caka nas fakt az na sklonku. cesty ku mne zrazu zmizli asi zapadli minulosti prachom prazdne reci by sa oblizli keby vonali toho prachu pachom uz stojim celkom na upati brala co nevedie nikam existuje este nieco co zabrani skocit mi tam? strpnute... medzi panelakmi stojim a marne bludim ocami po oblohe moj verny sprievodca je skryty vsade len dym a hasnuci ohen... sedim na dne kratera a niet sa kam vyskriabat vsade len dym a spinavy popol a moj verny sprivevodca nevychadza ani nezapada a uz vychadza uz svieti uz ma objima svojimi lucmi a vzapati mizne a opat zostavam v tme sam, je mi zima a tuzim po teple ktore dokaze rozohriat moje skrehnute srdce let it be,let it be, don't analyse what's happening with our dreams, with our souls forget old loves, don't make houl in your inside, forget woe let smile do beautiful your face now try to live for each other try be for everybody mother you seem to have character of mother you have spidery hands and heart you'll be once somebody after who gives love & love becomes back from somebody... ...thanks for your soul ------------------------------------------------------------- plával som na malej loďke nerátal som dni a noci a tu uprostred polnoci v nočnom ere zátoka hmat nastrail svoje vnemy prsty, lakte, ramená boria sa do cudzej zemi mysež strachom zmámená je u toto čo som hžadal ten môj domov, zátita vtáčie hniezdo plné peria alebo len ulita ------------------------------------------------------------- práve preto e niekam patrím nechcem odís odtiaž preč nemám kde bych kládol vatry iba tam, kde nestojí reč a vy mi rvete polená z rúk odchádzate od vatry akoe mám by vatrárom bez vás vetkých, bezo mňa nedáte mi ani dohra tú ivotnú rolu moju alebo e po dvoch dejstvách u čakám len starobu svoju? ------------------------------------------------------------- Kvetke aký ako olovo nehodný ako prach zeme prosím o reč, o slovo kým odstrelí ma pri stene viem, je drzos bra si právo u aj pozrie na teba nieto iada o milos slova kde slov vlastne netreba aj tak budem ete drzý a vytiahnem si z boty kameň nezastaví to asi slzy ani nedôvery prameň ale ti umriem s čistým títom hoci s hanbou na tvari e som vdycky túil po tom by úprimný a netvári sa e sme O.K. keď sme boli blízko seba vak pre vlastnú tvrdos srdca nedovidel som na teba na tú kvetku čo teraz vidím a ktorej mono stále krivdím túiac mono po čomsi hlbom čoho proste nie sme schopní a tak údermi srdcových chlopní odrátavam zvyné sekundy mňa v tebe no predsa v tom kútku due vracajúc sa na nau poslednú kriovatku neprestanem dúfa ani na chvížu krátku e sa nám cesty spoja ale to nech je vôža tvoja... ----------------------------------------------------------------------- dvíha sa ráno, padá hmla vednos zas preniká do ovzduia íri sa po celej zemeguli zas sme si strhaný výraz obuli a pritom stačí tak málo iba roztiahnu kútiky úst od seba zapáli v očiach malú iskru a keď sa i zohnuté chrbáty vystrú to bude naa zem skutočne modrá reč tvárí prinesie ďalie dobrá a lásky opar sa vznesie nad hmlu u vidím slnko hria tu... ----------------------------------------------------------------- Nevertheless possible Ako pacient úzkostlivo na liek čaká ako ten plameň čo tie vnútri zoiera draka ako ten obzor čo nie a nie sa strati ako tá posledná ovečka čo nevie sa do koiara vráti... Plakal by som no sype sa len piesok a v očiach tožko nevybratých triesok beal by som, no často nieto za čím navye sa často v tieňoch stratím Tak kedy bude čierna čiernou, biela bielou a autor bude ma právo by hrdý na svoje dielo odpadnňú raz aj mne z očí tie pozemské lupene budem môc aspoň raz hladie na nebo uprene? -------------------------------------------------------------------- čln na mori, ktorý morské ústa neotvorí, kým nepríde námorník Pevná stena z kameňa, ktorú si kadý za hromadu smetí zamieňa papier, čo drí písmená, doklad čo niečo znamená postiežka milá, slamenná och tak sladko na srdci a sa zatvárajú oči keby naveky chcel zosta tento slastný pocit a nedá sa to sem poloi, ako to tej dui užahči, oi? ---------------------------------------------------------------------- mám pre teba modré z neba na tácke