povedz mi ci ma lubis
povedz to jemnym pohladom
a s citlivym ohladom
pristup ku mne v snovych satach
otvor ma svojim zlatym klucom
vyber zo mna prapodstatu
daj nech z tvojich oci lucom
precitam si vlastnu krasu
bo uzavreli predo mnou skorsie
ju do trinastej komnaty
priznam sa byva mi najhorsie
ked vlastnosrdcne najdenu ju stratim
bud prosim ku mne zhovievava
a pomoz mi najst v sebe vecno
nech obaja zakusime slasti
z naplnenia dusi nekonecnom.
O JADRE
ako take male mravce
trapime sa so slamkou
aj tak nevidiac spolocne dielo
odchadzame bez odmeny
posunut nieco dalsim potomkom
o tom je to cele jadro?
napredovat do neznama
ako slepe stado za plnym vedrom?
ludstvo sialene tuzbou po pokroku
vraza dyku moralke do boku
prikraslilo jej trochu tvar
aby sa "obcan" na co pozerat mal
hrstka mocnych s nohou na plyne
ospravedlnuje svoje preslapy nevinne
"v zaujme vseobecneho blaha"
ospravedlnuje si skutky vraha
vraha starcov,chorych,nemluvniat
otrokara chudobnych narodov
netuzim po takom svete viac
kde si vnucovanym blahobytom
zakryvam oci pred krutou pravdou...
MOJA MUDROST
neviem odkial prisla ku mne
a poklepala ma po pleci
vraviac"ahoj andrej" a
"uz vidis co je vo veci"
obratim sa ku nej a tvar
neprezradila mi vela
az na to ze asi nemam
pred sebou nepriatela
skumal som ju celu vecnost
az to chuda nevydrzala
rozosmiala sa z plnych pluc
kym sa do zoznamenia dala
zacala"ja som tvoja mudrost
a prisla som na skok za tebou
uz nemozem sa divat ako
palis mosty za sebou...
utekas pred svojim tienom
ake hlupe od teba
prijmi ho ako dar odo mna
a vrat sa naspat do seba"
"No ako?pytam sa zronene
ved po inom teraz netuzim?"
"odpoved najdes v ozvene
ktora inym nesluzi"
"vidis?nerozumies tomu
lebo som s tebou len chvilku
ak chces sprav mi v sebe miesto
pochopis moj princip vcelku"
otazka je uz len na mne
bije sa vo mne zvedavost a strach
mam odpovedat kladne?
ved vkladam tym do stavky vlastny prach!
"vsak nech ten zivot za cosi stoji,
ale vazne potom bude?
ja viem o tom rozhoduje
ten na poslednom sude
prijimam,vsetko prijimam
nech sa so mnou cokolvek stane
nechcem na konci vekov vratit
prazdnu hlavu,srdce,dlane..."
TEBE
chyba mi tvoja dobrota
po sebeckych tyzdnoch vikendoch nudnych sobotach
hladam tvoj laskavy usmev
v prazdnych slovach myslienkach vetach,ked sa preberiem ci usnem
chcel by som pocut tvoj vyskavy smiech
ja viem po tom vsetkom blazon som-nech.
neubranim sa sppomienkam na teba
vzdy ked si tvoju pasku pustim,ani s toudym(slonik)sa spat neda
(P.S.:stazoval sa mi ze sa spotil a potreboval by znova navonat)
Uz nezacitim nikdy tvoju vznesenu vonu?
este raz by som si chcel zaskocit po nu
nech do konca zivota zapamatam si
tvoju vznesenu dusu nadhernu tvar,vlasy
nech nikdy nezabudnem na tvoj parfem
ktory ta robil podobnou harfe.
Ano na harfu sa podobas
sama si nastrojom aj na sebe hras
a privadzas ludi k uzasu
no len tych co su schopni uzasnut
nad tvojou melodiou zivota...
chyba mi kombinacia mojich oblubenych voni a teba,
chyba mi jeden anjel z neba,
tuzim po dvoch vystretych dlaniach,
chcem v nich premenit sa na prach,
prahnem po zivej vode pre dusu,
prec z tohto vyhnanstva-chcem uz ujst.
dockam sa?
mam pred sebou vela striech
panelaky domy stromy
uz len cakam kedy sneh
tu bezutesnost nezaplni
nech uz skonci to farebne
no smutne daco v nas i vonku
nech prava ta jesen zivota
caka nas fakt az na sklonku.
cesty ku mne zrazu zmizli
asi zapadli minulosti prachom
prazdne reci by sa oblizli
keby vonali toho prachu pachom
uz stojim celkom na upati
brala co nevedie nikam
existuje este nieco
co zabrani skocit mi tam?
strpnute...
medzi panelakmi stojim
a marne bludim ocami po oblohe
moj verny sprievodca je skryty
vsade len dym a hasnuci ohen...
sedim na dne kratera
a niet sa kam vyskriabat
vsade len dym a spinavy popol
a moj verny sprivevodca nevychadza ani nezapada
a uz vychadza uz svieti uz ma objima svojimi lucmi
a vzapati mizne a opat zostavam v tme sam, je mi zima a tuzim po teple ktore dokaze rozohriat moje skrehnute srdce